P { margin-bottom: 0.08in; }
Aby sme to pochopili pôjdeme pekne po poriadku. Zídeme do prostredia molekulárnej biológie aby sme vysvetlili ako funguje predávanie genetickej informácie z generácie na generáciu. Potom vysvetlím možnosť existencie genetickej pamäte organizmu a teda prenosu informácii zo vzdialených predkov na vzdialených potomkov.
Genetická informácia a jej spracovanie
Tak teda začneme pekne od základov. Genetická informácia je niečo ako počítačový program. Kým programový PC kód pozostáva z núl a jednotiek, genetický kód pozostáva zo štyroch písmen: G,T, A a C. V počítači existuje niečo ako bajt (bite), ktorý obsahuje osem miestny kód núl a jednotiek, čo predstavuje 256 kombinácii. V genetickom kóde niečo ako bajt predstavuje tri miestny kód týchto štyroch písmen. Takýto kód umožňuje zloženie 64 možných kombinácii. Každý bajt kóduje jednu zo súčiastok proteínu zvanú Amino kyselina. Týchto aminokyselín existuje iba 20 druhov, a kedže bajt (známy ako kodon) dokáže kódovať až 64 kombinácii, viaceré aminokyseliny majú viacej kódov, plus existujú aj kódy začiatku a konca. Proteín je po DNA najzákladnejšia látka v biohmote, pretože predstavuje jedinú látku, z ktorej sa dajú vyrábať molekulárne stroje a mašinérie bunky. Všetko ostatné v biológii sa odráža od proteínov. Proteíny sú stroje, kým ostatné látky (tuky, karbohydráty aj DNA) sú proteínovími strojmi spracúvané a vyrábané. Preto genetickému kódu stačí kódovať štruktúry proteínov. Ak by sme bunku prirovnali k dnešnej modernej továrni, tak proteín je niečo ako oceľ, z ktorej je postavená nosná konštrukcia továrne ako aj industriálne roboty či výrobné linky. Kód napísaný v DNA je niečo ako knižnica, z ktorej sa kód musí okopírovať na prenosný materiál, ktorý ponesie informáciu z knižnice k výrobným linkám aby sa z nej vyrábali stavebné moduly pre stroje či zariadenia. Tento nosný materiál sa volá RNA. Kód je presne okopírovaný z DNA na RNA, s tým rozdielom, že písmeno T je nahradené písmenom U. Aby ste pochopili čo tie písmená znamenajú, tak T znamená Tymín, A je Adenín, C je cytosín, G je Guanín a U je Uracil. Genetická informácia sa skladá zo sekvencii, kde každá sekvencia kóduje jednotlivé proteínové moduly. Niektoré moduly sú zložené z desať aminokyselín, kým iné zo stoviek až tisícov. Jedna sekvencia v DNA je označená tzv. promotérom. Je to krátky kód označujúci začiatok sekvencie. Koniec sekvencie označuje zase terminátor. Takáto skladba je tá jednoduhšia tvár genetickej informácie. Prejdeme teraz na vyšší level a začneme s rozborom regulovania prúdeniu genetickej informácie ako aj kontroly vývoja organizmu.
Prúdenie genetickej informácie a vývoj organizmu.
Vývoj organizmu už od prvotnej oplodenej bunky je sprevádzaný prísnou kontrolou prúdenia genetickej informácie. Bez nej by narástla len bezduchá hromada buniek bez niakej špecializácie či schopností. Regulácia prúdu genetickej informácie dosahuje špecifickú deľbu buniek a špecializáciu ich práce. Preto toto riadenie dosiahne vznik buť nervovej bunky, epythélia, tukovej bunky, spojiva alebo iných typov buniek. Každá z týchto buniek, ako aj mnoho ďalších majú svoju úlohu, ktorú plnia. Nervová bunka prenáša nervový signál (elektrický impulz), epythélium vstrebáva živiny a chráni tkanivo pred zhubnými látkami, tuková bunka uskladňuje nadbytočný tuk a spojivo drží tkanivo pokope. Každá táto bunka potrebuje pre svoj chod iný set proteínových molekulárnych strojov, ktoré ju budú obsluhovať. Preto genetická informácia musí kódovať tie proteíny, ktoré budú slúžiť novovytvorenej bunke k tomu, čo má robiť. Nervová bunka potrebuje iónové kanály, ktoré generujú elektrický impulz, epythélium potrebuje vstupné brány pre živiny, spojivo potrebuje kolagén (proteínové káble, ktoré sú natiahnuté pomedzi bunky a držia ich tak pokope. Ako je takáto kontrola prúdenia genetickej informácie dosiahnutá? Genom je genetický arzenál organizmu. Každá bunka v sebe obsahuje celí genom, ale len tá jeho časť je využívaná, ktorá určuje chod tejto danej bunky. Genom je u človeka zložený z 24 chromozomov. Chromozom je gigantické klbko DNA polyméru. Pokial je DNA spakovaná v klbku, je nečítatelná. Určité časti chromozomov sú rozpletené a sprístupnené kopírovacej mašinérii, ktorá kopíruje informáciu na RNA a posiela do priemyslu. Ostatná DNA zostáva zabalená a nevyužívaná. Aby to nebolo také jednoduché novovytvorená bunka nemá tie isté sekvencie DNA sprístupnené ako ich bude mať o neaký čas v budúcnosti. Ešte aj toto podlieha časovému vývoju. Riadiaci mechanizmus je velmi zložitý matematický model, ktorý ešte aj sám o sebe povstal z genetickej informácie. Novovzniknutá bunka zdedí program, ktorý bude riadiť vývoj sprístupňovania a blokovania jednotlivých segmentov genomu. Takáto automatizácia funguje ešte aj v rámci celého organizmu. Naše tkanivá sú plné signálnych molekúl, ktoré sa volajú hormóny. Tie prúdia z určitých špecialných buniek a nesú informáciu alebo príkaz, ktorý informuje, že je portreba sprístupniť tie ktoré DNA sekvencie. Okrem toho, najčastejšie globálne príkazy obsahujú také signály ako príkaz k deleniu buniek a príkaz k samozničeniu bunky atd. Globálny automatický program vymodeluje vznikajúce tkanivo presne do štruktúry aby zvládalo svoje funkcie. Vymedzí jeho skladbu buniek ako aj jeho tvary atď. To máme ako ked v meste sa buduje nová štvrť. Teraz popri dialnici sa budú stavať nové domy. Teda aby neboli domy obmedzované hlukom z dialnice, globálny príkaz prikáže výstavbu zariadení medzi domami a dialnicou, ktoré budú plniť funkciu oddeliť domy od dialnice a zároven sprístupniť domy z dialnice. Dialnica predstavuje krvný obeh, domy predstavujú bunky neakého orgánu a zariadenia medzi dialnicou a domami predstavujú epythélium. Iné bunky v závislosti od svojej funkcie sami emitujú slabí signál aby tak signál bol silný len keď je daných buniek veľa. Toto robia napríklad tukové bunky, ktoré emitujú signál, že telo je zaopatrené a teda pocit hladu poklesne. Teraz, keď vidíte aký zložitý systém programuje jeden kód tak sa ani ja nečudujem, že ľudský genom predstavuje až 3,2 x 10^9 písmen. To znamená 5000 kníh o tisíc stranách každá, pričom každá strana by bola od vrchu až po spodok zapísaná písmenami T,A,C a G! Stručne som popísal prúdenie genetickej informácie medzi bunkami, ale čo takto prúdenie informácie medzi organizmami? Prenos informácie z predkov na potomkov?
Nový organizmus, jeho vznik a vybudovanie jeho genetického arzenálu
Existujú dva druhy delenia buniek. Jedno sa volá mitóza a druhé Mióza. Mitóza prebieha tak, že do dcérských buniek sa skopíruje celý obsah genetickej knižnice. Každá bunka zdedí plný arzenál organizmu – genóm. Globálny program určuje, ktorá informácia sa kedy a ako bude využívať, a ktorá bude zabalená a nevyužitá. Mióza je ale úplne iný druh delenia buniek. Do dcérskych buniek sa prenesie len polovica genetického arzenálu. Takto vznikajú pohlavné bunky. Tu už pracuje iný matematický model, ktorý určuje, ktoré gény budú poslané do nových buniek a ktoré nie. Pri zlúčení dvoch pohlavných buniek a tým pádom začiatku života nového organizmu, dochádza k rozsiahlej rekombinácii génov. To znamená, že molekula DNA je na mnohých miestach preseknutá a inak pospájaná. To znamená vznik nových chromozómov.Vďaka opatrnému výberu tých ktorých génov u obidvoch rodičovských organizmov a dôkladnej rekombinácii obidvoch polovíc génov sa dosahuje, že novovzniknutý organizmus je jedinečný vo svojom genetickom kóde. Nieje kópiou ani jedného ani druhého rodiča, ale je jedinečný. Čo ale nás bude zaujímať bude ten matematický model, ktorý určuje, ktorá genetická informácia dostane tó privilégium dostať sa do pohlavnej bunky aby sa tak podielala na vzniku nového organizmu. Tento model je nastavovaný počas celého života organizmu, ktorý bude dávať pohlavnú bunku. Tento model je nastavovaný dlhoročnou životosprávou daného organizmu. Takže z toho vyplýva, že ak vy budete žiť zdravo, aj vaše deti môžu ľahšie byť zdravé. Ak vy budete žiť nezdravo, je možné, že aj vaše deti budú nezdravé. Po príkladu ak vaši predkovia mali málo pohybu, tak aj vám bude ťažko rozvýjať vyššie pohybové schopnosti. Na druhej strane taký človek, ktorý veľa športoval za svojho života mal po celí čas tvorbu signálných molekúl (hormonov), ktoré stymulovali rast a zosilnenie svalov. Zároveň mu telo udržovalo chod metabolizmu pre náhle zásobovanie velkého množstva energie do svalov. Tento človek, hoci po čase s tým prestal si zanechal vo svojom rozpoložení génov informáciu, ktoré genetické sekvencie boli počas života najviac potrebné. Genetické sekvencie pre tvorbu svalov a metabolizmu podporujúcemu rýchlu prácu svalov sa teda dostali do genetickej pamäte. Ak by potomok tohoto človeka chcel začať športovať, mal by nato dobré genetické predispozície. Genetické predispozície sa netýkajú len výkonu a metabolizmu, ale aj mentálných schopností. Pre určité mentálne schopnosti, či už matematické, rečové alebo remeselné je potrebná genetická informácia, ktorá vybuduje gigantickú sieť neurónov, ktorých úlohou bude podporovať chod programu obsluhujúceho tú ktorú mentálnu schopnosť. Časti mozgu sú v podstate gigantické priestorové matrice neuronových sietí. Je to pre zjednodušenie niečo ako v polovodiči usporiadanie tranzistorov do takej logickej matrice aby vstupnú informáciu spracovali na výstupnú podľa určitého aritmeticko-logického systému. Neurónová sieť v mozgu funguje len zo základného princípu podobne ale je to oveľa zložitejší systém.
Existencia minulých životov potvrdená, reinkarnácia vyvrátená
K tomu aby som objasnil fenomén minulých životov, začnem časťou genomu, ktorá sa volá introny. Intron je genetická informácia, ktorá zdánlivo nemá žiadne využitie. Velká časť ľudského genomu pozostáva z Intronov. Sú to velké sekvencie DNA, ktoré sú nevyužité ale aj tak je to uložená informácia. Čo je to za informácia? Môžeme povedať, že ak váš predok spred troch generácii bol černoch a odvtedy už nikto, môže sa vaše dieta narodiť ako černoch. To znamená, že informácia o čiernej pleti sa niesla po celé tie generácie, ale bola to nevyužitá informácia v podobe intronov a prejavila sa až v tretej generácii. Podobne sa takto môžu uchovať a až v neskorších generáciach prejaviť talenty, mentálne schopnosti ako aj tie výkonné. Kedže je nadpolovičná väčšina genomu zložená z intronov, verím, že tie informácie nesú v sebe informácie z mnohých predkov daného organizmu a verím že aj informácie z “minulých životov”. V týchto intronoch môžu byť ukryté I iné dokonca až nadprírodzené schopnosti, ktoré môžu len “driemať” alebo sa raz prejavia.
Poslednými vetami môjho článku už opúšťam pole faktov a dostávam sa na pole teórie, ktorá môže aj nemusí byť pravdivá. Ako som už spomenul, ľudský genom obsahuje v podstate velkú časť genetickej historie daného rodu či rodiny. Aj ty máš v sebe informácie svojích predkov. V podstate niečo ako mapu svojho rodu. Je to velký záznam z histórie viacerých ľudí. Počul som o fenoménoch, že sa niekto pamätal na scény z minulého života a že skutočne boli reálne potvrdené tieto scény. Napríklad jedno dieťa si pametalo dom s červenou strechou a že on tam žil spolu s rodinou, ale on sám to nikdy nezažil. Je možné že hovoril o svojich dávnych predkoch! Do genetickej pamäte sa dostane aj to čo oči často videli a uši často počuli. Všetky tieto informácie sa vryjú do pamäte a predávajú sa k nasledujúcim generáciam. Hoci som vysvetlil fenomén minulých životov, reinkarnácia je východná filozofia, ktorá tvrdí, že duša jedného organizmu sa vracia späť na zem, kde pokračuje život v inom organizme. Moja teória o genetickej historii rodu v podstate na vedeckej úrovni vysvetľuje minulé životy ale reinkarnáciu moc nepodporuje.
